Syfilis sa dá pokojne považovať za jednu z tých najviac nebezpečných pohlavných chorôb. A to preto, že čo sa týka niektorých ďalších pohlavných chorôb, môže nakazený človek na následky syfilidu aj umrieť.
Táto choroba sa u infikovaných jedincov objavuje v troch etapách. V prvej fáze sa v mieste pohlavných orgánov vyskytne červený vriedok. Tomu väčšina pacientov neprikladá príliš veľkú váhu, aj z toho dôvodu, že nebolí. Ak sa v tejto chvíli nezačne liečenie, tak približne za trištvrte roka od momentu, keď sa človek infikoval, začnú sa podobné vredy objavovať aj na ďalších miestach. Je celkom dobre možné, že v konečnom dôsledku pokryjú celé telo. Toto „vredové pokrytie“ býva spravidla sprevádzané horúčkami, vypadávajú ľuďom vlasy, či trpia nechutenstvom.
V situácii, že ani cez tieto varovné symptómy nenavštívi lekára, prichádza posledné štádium choroby. Tu sú už v ohrození pre život dôležité orgány, ako mozog a srdce. Celé to môže znamenať smrť nakazeného jedinca. Proti syfilidu sa však dá veľmi účinne brániť. Keď sa na túto chorobu príde včas, dá sa úspešne vyliečiť pomocou penicilínu.
Nutne musíme podotknúť, že ako v prípade kvapavky, je vedomé neliečenie tejto pohlavnej choroby podľa zákona trestné. Syfilis sa nikdy nesmie považovať za nejaké raritné ochorenie, ktorým trpel tak maximálne Albert z Valdštejna, čo je uvedené v jeho životopise. Len v roku 2006 sa totiž na našom území zistilo viac ako 1500 nových prípadov.
Syfilis je pohlavná choroba bakteriálneho pôvodu. Jednu z hlavných možností prenosu nákazy zaručuje nechránený pohlavný styk, a to v jeho najrôznejších formách (teda aj pri orálnych či análnych hrátkach). Okrem toho je tu aj variant, že dôjde počas tehotenstva k prenosu z matky na dieťa. To je ale v porovnaní s pohlavným prenosom oveľa menej časté. Ak sa ale tehotná žena nakazí, môže to mať za následok jednak nákazu nenarodeného bábätka, ktorá sa u neho môže prejaviť v podobe jeho ťažkých deformácií, ako aj potrat.
V minimálnych prípadoch sa môže syfilis prenášať aj pomocou infikovaných vecí (napríklad počas jedla) alebo veľmi tesnom kontakte s nakazeným jedincom. Technicky je možná počas krvnej transfúzie. V tomto ohľade však nie je žiadny dôvod znepokojovať sa: krv sa vždy na možný výskyt tejto choroby testuje, takže tento spôsob nákazy sa dá v normálnom živote pokojne vylúčiť.
Ak máme odporučiť nejakú prevenciu, čo sa syfilidy týka, dá sa prirodzene navrhnúť dôkladný výber sexuálnych partnerov a ďalšiemu radu aj starostlivé dodržiavanie zásad hygieny. Používanie kondómu sa síce nedá považovať za úplne 100% metódu, ako sa chrániť, ale aj tak znižuje tento prostriedok riziko nákazy na minimum.
Liečba a testy
Pokiaľ sa aj napriek všetkým opatreniam človek nakazí, je nutné aspoň včas chorobu vypátrať, ďalej nasleduje pobyt v nemocnici. Tu liečenie prebieha prostredníctvom užívania antibiotík. Najčastejšie ide o penicilín. Keď je pacientom človek, ktorý má na penicilín alergiu, nemusí to pre neho znamenať výraznejšiu hrozbu. Existujú aj iné typy zaručených liečiv. Liečba nakazenému jedincovi umožní, aby sa nestretol s inak závažnými dôsledkami choroby. Prirodzene jedine vtedy, odhalí sa syfilis čoskoro. Pokiaľ sa syfilis u pacienta nachádza vo svojom prvom štádiu, alebo ešte na začiatku druhého, nemusí sa postihnutý o svoje zdravie veľmi strachovať. Ak sa už ale dostal do tretej fázy ochorenia, najskôr sa už liečením nepodarí odstrániť všetky zdravotné problémy, a mal by sa radšej zmieriť s možnými trvalými následkami.
Čo sa týka odhalenia tejto choroby, pôvodné podozrenie sa väčšinou zisťuje dvoma rôznymi spôsobmi. Tým prvým je krvný test (tzv. serologické vyšetrenie), eventuálne sa vykonáva vyšetrenie mozgovomiechového moku (tzv. BWR test). Hlavnou vlastnosťou týchto metód skúmania je možnosť ich využitia nezávisle od toho, v akej z troch fáz choroby sa pacient práve nachádza. Tieto techniky sú dôležitým pomocníkom súčasnej diagnostiky syfilidy v západnej Európe. Druhý variant, ako sa dá zistiť nákaza syfilidom, znamená mikroskopické skúmanie baktérií z oblasti nálezu. Na tento účel lekári používajú vzorku, ktorú získajú „prvého vredu“, alebo biele vyrážky, ktoré sa vyskytujú v ústnej dutine. Značnú nevýhodu tohto štýlu testovania tvorí fakt, že ho možno využiť iba vtedy, keď sa nakazený nachádza v prvej alebo v druhej etape choroby.
Hlavná fáza choroby
Ako už bolo spomenuté, pri syfilide rozlišujeme tri hlavné štádiá choroby.
I.
Prvým príznakom prvej fázy je výskyt tvrdého vredu. Ten väčšinou postihnutého nebolí. Tento vred sa nachádza v oblasti, kde došlo k infikácii pôvodcom ochorenia. Čo sa týka veľkosti tohto vredu, najčastejšie sa pohybuje v rozmedzí pol až dvoch a pol centimetrov. V situáciách, keď sa infikovalo miesto pohlavných orgánov, dochádza okrem vredu aj k viditeľnému zdureniu lymfatických uzlín v oblasti slabín. Oba tieto symptómy sa ale nemusia prejaviť zároveň. Keď nákaza zavíta do ľudského tela na inom mieste, lymfatické uzliny sa zdúria tam, kde sú k tejto postihnutej oblasti najbližšie. Teraz to najpodstatnejšie: vred sa počas jedného mesiaca, maximálne v dobe šiestich týždňov, sám zahojí. Tento jav ale bohužiaľ neznamená, že sa choroba nevráti, alebo že vôbec nešlo o syfilis. Práve naopak. Týmto skončilo prvé štádium choroby, a teda aj obdobie, kedy bolo najľahšie nákazu vyhubiť. V prvej etape hrozilo postihnutému najmenšie poškodenie zdravia.
Ďalej dodajme, že nasledujúce druhé štádium ochorenia predstavuje aj časový úsek, kedy je infikovaný jedinec pre svoje okolie najnebezpečnejší: riziko nakazenia je v tejto fáze oveľa väčšie ako v prvej alebo naopak poslednej fáze choroby.
II.
V druhom štádiu pohlavnej choroby je hlavným príznakom rozsiahla vyrážka. Tú človek môže vidieť na rôznych častiach všade po tele, a to predovšetkým vo forme bielych chrastiek. Zároveň existuje variant, že sa vyskytuje v ústnej dutine. Spolu s ňou tiež dochádza k ďalšiemu zdureniu lymfatických uzlín. Choroba sa následne prejavuje tak, že sa na rôznych miestach tieto vyrážky aj zdureniny priebežne vytvoria a potom zase zmiznú. Zároveň je aj možné, že počas tohto druhého štádia sa oba dva príznaky úplne stratia. Potom sa určitý čas zdanlivo nič nedeje.
Tomuto obdobia pokoja hovoria lekári tzv. latentné štádium. V podstate značí, že sa nákaza odlišnými spôsobmi postupne rozširuje celým telom postihnutého. Výsledkom je najskôr problematicky rozpoznateľné a zároveň ťažké poškodenie napadnutého organizmu. Latentné štádium ochorenia potom obyčajne s veľkým prekvapením strieda jej tretia, a teda posledná fáza. Niekedy sa tiež nazýva ako neskorý syfilis. Toto štádium môže prísť po uplynutí značne dlhého obdobia od nákazy, a to rádovo niekoľko rokov. Uvádza sa, že v niektorých prípadoch môže vypuknú aj napríklad za 20 rokov od doby, čo sa infekcia do ľudského organizmu dostala. Syfilis sa rozhodne nedá považovať za nejakú „sezónnu“ chorobu, ktorej sa človek počas jedného či dvoch mesiacov zbaví, av prípade, že náhle odznejú špecifické symptómy, je úplne bezpredmetné sa už touto chorobou zaoberať.
III.
Počas toho tretieho štádia dochádza k veľmi závažným poruchám osobnosti, demencii chorého, ale aj k pokročilej obrne. Tieto mentálne zmeny sprevádzajú nemenej brutálne dôsledky pre telo. V častých prípadoch sa v podstate rozpadá kožné tkanivo tváre, miesto okolo nosa, alebo napríklad poschodia. Mimo tieto zmeny, ktoré sú zrejmé na prvý pohľad, patrí postihnutie nervovej a cievnej sústavy, ale aj samotného srdca. Choroba tiež postihuje kĺby.
Tieto šialené následky však dnes objavíme v rozvinutých krajinách obyčajne jedine vo výnimočných prípadoch. V rozvojových oblastiach však ide stále o úkaz oveľa viac obvyklý.
Ak budete chcieť ďalšie informácie na tému pohlavne prenosné choroby, je tu článok HIV – AIDS a ako sa (ne)prenáša.
