Infekcia vírusom HIV a ochorení AIDS. Túto chorobu prvýkrát zistili v osemdesiatych rokoch dvadsiateho storočia v Amerike. Jeho pomenovanie znamená skratku toho, čo ochorenie ako také spôsobuje: jedná sa o syndróm zníženej imunity organizmu v dôsledku nákazy HIV vírusom (pôvodne Acquired Immuue Deficiency Syndrome). Tento vírus tak v ľudskom organizme umelo vyvoláva také symptómy, ktoré vedia oslabiť prirodzenú obranyschopnosť ľudského tela. Dochádza tak k značnej hrozbe zdravia mnohými ďalšími, medzi ktorými sa môžu objaviť aj nádorové ochorenia.
Ak sa jedná o samotný princíp vplyvu HIV vírusu v ľudskom organizme, tak jeho základ leží v tom, že napáda určitý typ bielych krviniek (tzv. T lymfocytov). V tých sa vírus po prvé rozmnožuje, a po druhé ich potom zabíja. Tým tak ovplyvňuje ich prítomnosť v organizme. Ich nižšia koncentrácia následne zhoršuje obranyschopnosť nakazeného organizmu, dochádza k zlyhaniu imunitného systému, a u postihnutého človeka vypukne AIDS.
Za jednu z najväčších zákerností tejto choroby sa dá predovšetkým považovať fakt, že HIV pozitívny človek nemusí niekoľko rokov vôbec tušiť, že je nositeľom tohto ochorenia, pretože sa jednoducho u neho neprejavili žiadne znepokojujúce zmeny v zdravotnom stave, a nemá ani žiadne podozrivé zdravotné problémy. Prirodzene zároveň môže počas tohto obdobia svoje nakazenie vírusom HIV preniesť na ďalšie osoby. K tomu bohužiaľ aj často dôjde. Tento časový úsek, kedy sa nakazený jedinec cíti úplne zdravý a myslí si, že sa nemusí o svoje zdravie báť, sa nazýva tzv. bezpríznakové nosičstvo HIV vírusu. Ide o značne rozšírené štádium choroby, počas ktorého sa dá nákaza odhaliť jedine pomocou vyšetrenia na prítomnosť HIV vírusu.
Všetko je oveľa komplikovanejšie kvôli tomu, že za pomoci poznatkov dnešnej medicíny nie je možné na 100% zistiť, u ktorých osôb pozitívnych na HIV táto choroba naozaj začne a ktorých sa naopak nedotkne. Nedá sa presne ani určiť, za akú dobu sa to môže stať. Platí všeobecné pravidlo, že sa nesmie pozitívny výsledok testu na výskyt vírusu nijako zľahčovať. U prevládajúcej majority nakazených dôjde totiž k rozvinutiu. Obyčajne sa uvádza, že tento stav nastane priemerne asi za desať až pätnásť rokov po infikovaní HIV vírusom.
To, že v tejto situácii nie je možná presnejšia prognóza, je zapríčinené hlavne tým, že samotný vývoj choroby záleží na mnohých okolnostiach. Prirodzene do veľkej miery ovplyvňuje, či sa vírus HIV v ľudskom organizme rozšíri, alebo nie, jeho kvalitné a predovšetkým skoro začaté liečenie. Avšak ani to nezaručuje uzdravenie: vývoj ochorenia tiež záleží na pôvodnej úrovni imunity organizmu a všeobecne fyzickej zdatnosti, stravovacích zvykov, ale aj to, ako chorý človek dokáže zvládať stresové situácie. Medzi tie sa zaiste zmierenie sa s pozitívnym výsledkom HIV testu radí.
Nemilým dôsledkom nákazy HIV vírusom je fakt, že aj tá najmenšia choroba následne pre ľudské telo predstavuje nebezpečné zaťaženie. Zároveň je veľmi dôležité, že ani jedinec, ktorý sa už dozvedel, že trpí touto chorobou, si musí aj teraz dávať veľký pozor pri kontakte s ďalšími infikovanými osobami. To, či sa výskyt HIV vírusu v organizme vyvinie až k chorobe AIDS, môže do istej miery ovplyvniť aj to, či u už pozitívneho človeka došlo k ďalšej nákaze. Tento stav sa volá reinfekcia. HIV pozitívny ľudia by z toho dôvodu mali počas pohlavného styku s ďalším HIV nakazeným myslieť na zásady bezpečného pohlavného styku. To znamená, že je rovnako dôležité chrániť pred nákazou druhých, ako aj samotného už nakazeného jedinca.
Ako sa vírus HIV prenáša
V posledných rokoch sa vie iba o troch možnostiach, ako sa HIV vírus prenáša. A síce sa jedná o:
- nechránený pohlavný styk
- prenos krvou (transfúziou alebo zdieľaním injekčných striekačiek)
- prenos z tela tehotnej ženy na plod
Medzi najčastejší štýl nákazy dnes patrí pohlavný styk bez použitia kondómu, za rizikový sa dá považovať aj orálny sex. To sa stáva hlavne vtedy, keď sa do kontaktu dostane ústna dutina so spermiou, resp. pošvovým sekrétom. Za vôbec najrizikovejší sa označuje nechránený análny styk, a to predovšetkým pre pasívneho partnera. Nezáleží vôbec na tom, či ide o ženu alebo o muža. Prirodzene aj klasická vaginálna súlož je veľmi nebezpečná. Asi najdôležitejšou zásadou je, aby každá milenecká dvojica používala pri súloži kondóm. Rôzne typy antikoncepcie ani tzv. prerušovaná súlož nezabránia nakazeniam AIDS, či akoukoľvek ďalšou pohlavnou chorobou.
Musíme ešte dodať, že nebezpečenstvo nákazy je mnohonásobne vyššie v situáciách, keď je v úlohe infikovanej osoby muž ako žena. V pošvovom sekréte sa totiž vírus HIV objavuje v niekoľkonásobne menšom množstve, než ako je tomu u spermií. Okrem toho sa nebezpečenstvo infikovania značne zvyšuje v čase, keď už jeden alebo druhý partner prenáša aj ďalšiu pohlavnú chorobu. Zároveň treba venovať určitú pozornosť všetkým ranám či odreninám v oblasti genitálií. Aj tie bohužiaľ vedú k možnej nákaze.
Okrem spomínaného prenosu prostredníctvom nechráneného pohlavného styku existuje aj možnosť nakaziť sa HIV vírusom počas podania krvnej transfúzie s infikovanou krvou, alebo niektorým z krvných preparátov. Tejto varianty sa však v súčasnej dobe človek nemusí príliš báť. Krv všetkých darcov sa totiž na prítomnosť vírusu HIV – u nás už od konca osemdesiatych rokov – testuje.
Prenášanie pomocou drobných otvorených raniek sa tiež nepovažuje za veľmi pravdepodobné: bežne v týchto situáciách nie je koncentrácia vírusu natoľko markantná, aby skutočne došlo k nákaze. Podstatnejšie je skôr používať vlastné holiace potreby a kefku na zuby. Milovníci tetovania by si mali starostlivo skontrolovať, či ich tatér používa sterilné pomôcky. To platí aj v prípade prepichovania akejkoľvek časti tela.
Možný prenos nákazy HIV vírusu pomocou krvi je častejší vtedy, keď drogovo závislí jedinci užívajú svoje „nádobíčko“ vnútrožilovo a zdieľajú ho s ostatnými. To však platí aj pre samotný roztok s drogou. Hlavne na Ukrajine tento štýl prenosu predstavuje najväčšieho šíriteľa choroby AIDS.
Tiež sme povedali, že sa dá nakaziť vírusom HIV aj v situácii, keď je HIV pozitívna tehotná žena. K prenosu môže dôjsť tromi spôsobmi. A síce počas tehotenstva, následne pri pôrode, ale aj pri dojčení bábätka! Treba podotknúť, že samotný pozitívny výsledok HIV testu nutne nezaručuje, že dôjde k nákaze dieťaťa. Dnes sa dá znížiť možné nebezpečenstvo tohto prenosu asi na tretinu.
Na Slovensku sa v dnešnej dobe tehotné ženy na výskyt vírusu HIV testujú automaticky.
Ako sa vírus HIV neprenáša
Hoci sú spôsoby, ako k prenosu infekcie vírusu HIV dochádza, celkom známe, a to predovšetkým vďaka najrôznejším poučným akciám za posledné roky, aj tak sa stále objavujú niektoré báje dotýkajúce sa zdanlivého nebezpečenstva, akému sa „zdravý“ jedinec počas kontaktu s postihnutým vystavuje.
Aj dnes sa ľudia prevažne boja toho, že sa môžu nakaziť pri normálnom styku medzi ľuďmi: napríklad vzduchom počas spoločného čakania u lekára, podaním ruky a ďalšími. Naozaj tu môžeme všetkých upokojiť, že tieto obavy sú úplne bezpredmetné. Objímaním ani priateľským pobozkaním sa tiež nenakazíte. Síce možno niekedy v slinách HIV pozitívneho jedinca objaviť isté množstvo vírusu, za všetkých okolností bude tak malé, že nebude hroziť žiadne nebezpečenstvo. Okrem toho sa v slinách vyskytujú špeciálne látky, ktoré tento vírus zaručene zničí. Dôkazom toho je fakt, že z dostupných lekárskych správ do tejto doby nebol zistený prípad, kedy došlo k prenosu infekcie takýmto štýlom. Niekedy sa však uvádza, že tzv. francúzske bozkávanie môže znamenať určité riziko kvôli možným rankám v ústach, ktorými by sa nákaza mohla preniesť. Pravdepodobnosť, že sa to skutočne stane, je veľmi nepatrná.
Tiež vôbec nehrozí žiadne riziko, ak „zdravý“ jedinec žije s nakazeným v rovnakej domácnosti. Keď sa naje zo spoločného taniera, či si uvarí čaj v tej istej kanvici, nie je žiadny dôvod sa čohokoľvek báť.
Niekedy tiež ľudia kladú také otázky, či existuje – predovšetkým počas ciest po „exotických“ krajinách – možnosť nákazy, keď ich uštipne hmyz, ktorý si predtým pochutnával na krvi človeka pozitívneho na vírus HIV. Také starosti môžeme považovať aj za úplne nepárne. Dôkazom v tomto prípade je aj fakt, že v Afrike, ktorá predstavuje kontinent s najvyššou prítomnosťou tak tejto choroby, ako aj hmyzu, ktorý by ju mohol prípadne prenášať, do tejto doby nebol odhalený jediný prípad, kedy by sa niečo také skutočne stalo. Okrem toho sa vedecky potvrdila domnienka, že vírus HIV nemá tú schopnosť, aby sa rozmnožoval v tele hmyzu.
Platí tak, že HIV vírus nie je ani trochu imúnny proti bežným vplyvom prostredia, pretože zaniká takmer ihneď po zaschnutí krvi alebo sekrétov, v ktorých je prítomný, ale taktiež ho zaručene zničí teploty, ktoré presahujú 60°C. Ďalej, už spomínané zložky, ktoré obsahujú sliny, ich ničia aj bežné dezinfekčné prostriedky.
So zväčšením penisu prichádza obdobie zvýšenej sexuálnej aktivity, tak buďte opatrní. A pretože táto téma bola náročná, odľahčenie nájdete v článku Sexuálne praktiky, o ktorých ste možno nepočuli alebo Sedem možných problémov pri sexe na pláži.
